Zužujúci sa Čarnogurského svet

V časoch, keď mnohí súčasní politici boli bezvýznamnými podnikovými právnikmi, predsedami jednotných roľníckych družstiev či zamestancami výskumných ústavov, Ján Čarnogurský obhajoval disidentov a svojou odvahou a nespochybniteľnou morálnou autoritou prispieval k postupnej deštrukcii komunistického režimu. Bol to obdivuhodný výkon, povedali neskôr tí, ktorí v tých rokoch stáli pri ňom. Neskôr, v období, keď nová vládna elita mala ešte stále ťažkosti odpútať sa od nostalgických spomienok na široké ruské stepi, predseda KDH vyrukoval s teóriou slovenskej hviezdičky na európskom nebi. Štátnik a vizionár, vysvetľovali jeho vtedajší priaznivci šokovaným Čechom. Dnes, keď červená je definitívne prekrytá ružovým náterom, v Prahe sa platí cudzou menou a prozápadná zahraničnopolitická orientácia je oficiálnou politikou vlády, Čarnogurský sníva o budovaní mostov smerom na východ. Napokon, Rusko, to je i Arbat, Dostojevskij a Šostakovič, chápavo vysvetľujú spriaznení intelektuáli. No nech sú myšlienkové pochody dlhoročného lídra KDH akokoľvek neuchopiteľné, v roku 2000 sa Čarnogurského svet čoraz častejšie začína stávať miestom, kde je stále menej priestoru nielen pre viac ako jednu deblokáciíschopnú banku, ale i pre ateistov, liberálov, prostitútky a v najnovšie aj pre homosexuálov. 

Homosexualita je choroba a treba ju liečiť, znie najnovší odkaz ministra spravodlivosti štyrom percentám slovenských daňových poplatníkov, ktorých vzápätí ešte ubezpečil, že pokiaľ bude stáť na čele rezortu on, registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia na Slovensku nebudú. Odhliadnuc od skutočnosti, že o tejto otázke rozhoduje popri komisii na rekodifáciu Občianskeho zákonníka vláda SR a v konečnom dôsledku parlament, za zmienku stoja najmä dôvody, ktorými Čarnogurský svoje odmietavé stanovisko podoporel. 

Minister v prvom rade zreprodukoval všeobecne rozšírený názor, že cieľom registrovaného partnerstva má byť priblíženie partnerského zväzku na úroveň manželstva. Takéto východisko sa však nezakladá na pravde. Zákon o rodine jasne hovorí, že hlavným spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Naopak, homosexuáli vo svojom návrhu zdôrazňujú, že registrované partnerstvo by neoprávňovalo na osvojenie detí a že jeho hlavným účelom je vytvorenie životného a majetkového spoločenstva. Ďalší argument predsedu KDH je založený na presvedčení, že registrované partnerstvo by relativizovalo a degradovalo rodinu. Na preverenie "sily" takéhoto argumentu si stačí zalistovať v hocijakej sociologickej štúdii, zaoberajúcej sa slovenskou rodinou v posledných dekádach. Od posledného sčítania ľudu v roku 1991 sa totiž permanentne znižuje sobášnosť, klesá pôrodnosť a hlavne stúpa rozvodovosť, čo sú evidentne symptómy krízy rodiny. To všetko bez ohľadu na existenciu či neexistenciu inštitútu registrovaného partnerstva. Súvislosť medzi úpadkom rodiny a sexuálnou orientáciou je teda veľmi diskutabilná. Skutočný dôvod, ktorý degraduje slovenskú rodinu a ktorého riešenie má v rukách aj minister spravodlivosti, je oveľa prozaickejší - zlá ekonomická situácia.

Za pozornosť stojí i Čarnogurského výrok, že "oslabovanie rodiny prostredníctvom registrovaného partnerstva by bolo krokom , ktorý by iba urýchľoval krach nášho sociálneho systému". V tejto súvislosti zrejme nadväzoval na požiadavku, aby pri úmrtí registrovaného partnera vznikol pozostalému nárok na tri dni pracovného voľna na obstaranie pohrebu a účasť na ňom, resp. aby sa starostlivosť o bezvládneho registrovaného partnera započítavala do náhradnej doby na vznik nároku na dôchodkové zabezpečenie. Starosť verejného zamestanca o každú štátnu korunu je potešiteľná. Ak však Jánovi Čarnogurskému skutočne tak veľmi leží na srdci odvrátenie čoraz rýchlejšie sa bížiaceho krachu Sociálnej poisťovne, vzniká jednoduchá otázka: prečo sa v kabinete, ktorého je členom a ktorý nedávno rozhodoval o rozdeľovaní peňazí z ešte neuskutočnenej privatizácie radšej nezasadil za to, aby čo možno najväčšia časť z týchto jednorázových príjmov išla práve na reformu systému sociálneho zabezpečenia? Aká veľká je suma, o ktorú sa minister spravodlivosti v súvislosti s inštitútom registrovaného partnerstva obáva, v porovnaní s 50 miliardami, ktoré treba podľa čerstvo schválenej koncepcie reformy sociálneho poistenia v najbližších šiestich rokoch bezpodmienečne do tohto systému investovať? 

A napokon, diskutabilný je aj Čarnogurského výrok, podľa ktorého "z hľadiska spoločnosti neexistuje dôvod k tomu, aby štát finančnými alebo mocenskými stimulmi ovplyvňoval stabilitu vzťahov homosexuálov". Takýchto dôvodov je totiž hneď niekoľko a siahajú od preukázateľnej schopnosti trvalých vzťahov udržiavať integritu ľudskej osobnosti a znižovať promiskuitu až po skutočnosť, že občania by mali mať za svoje dane nárok na sebarealizáciu v priateľskom legislatívnom prostredí. Od zakladateľa moderného slovenského konzervativizmu nikto prirodzene nečaká, že bude s homosexuálmi posedávať po cukrárňach. Avšak medzi nami, po kremeši s Košovanom a veľkej orieškovej zmrzline s Harabinom môže zabrať iba silná káva.
 

VLADO PIROŠÍK
(Autor je študentom práva)