Prečo registrované partnerstvo?

Jedným z najdôležitejších prejavov demokracie spoločnosti je miera tolerancie k menšinám. Jednou z menšín, ktorá sa vyskytuje v každej spoločnosti, sú homosexuálne orientovaní ľudia. Súčasné výskumy lekárskej vedy preukazujú, že sexuálna orientácia vzniká v počiatočných fázach vývinu plodu a tvorí hlbokú súčasť osobnosti, takže sa nedá následne zmeniť z homosexuálnej na heterosexuálnu alebo naopak liečením alebo iným spôsobom.

Tabuizovanie témy homosexuality, s ktorou sme sa stretávali v minulosti, ale ktoré pretrváva až doposiaľ, vedie k neznalosti heterosexuálnej väčšiny, resp. k skresleným názorom, čím sa len posilňuje negatívny postoj spoločnosti k tejto skupine občanov. Homosexuálna menšina je tak nútená žiť s nezmyselným pocitom strachu a viny za niečo, za čo nemôže. Je otázne, čo priniesla homosexuálnym párom demokracia, ku ktorej sa hlási Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak nemôžu uplatňovať rovnaké práva ako ostatní len z dôvodu svojej odlišnej sexuálnej orientácie, za ktorú nemôžu.

Osobné vzťahy ľudí založené na vzájomnej väzbe, rodinných putách a trvalom priateľstve sú významnou súčasťou sociálnej sféry každého jednotlivca. Trvalé vzťahy zabraňujú izolácii a osamelosti, pomáhajú udržiavať integritu jedinca. V neposlednej miere znižujú promiskuitu, čo je v období nárastu infekcií spôsobených vírusom HIV osobitne významné. Preto treba podporovať trvalé a záväzné vzťahy nielen medzi heterosexuálne orientovanými ľuďmi, ale aj medzi homosexuálmi.

So zreteľom na tradíciu v slovenskej spoločnosti, kde má inštitút manželstva trvalé a nezastupiteľné miesto, navrhuje sa pre homosexuálne páry nový a od manželstva odlišný právny inštitút registrovaného partnerstva. Faktom je, že homosexuálne páry žijú v rovnakých ekonomických podmienkach ako heterosexuálne páry, a teda majú rovnaké citové, ale aj ekonomické dôvody pre právnu úpravu svojho vzťahu. Argument, že na to môžu využiť jestvujúce súkromnoprávne zmluvy neobstojí, lebo tie v mnohých prípadoch nestačia pokryť všetky oblasti súkromného života v dostatočnom rozsahu.

Treba zdôrazniť, že registrované partnerstvo neoprávňuje partnerov nijakým spôsobom na osvojenie detí.

V rámci úpravy vzájomných vzťahov registrovaných partnerov sa zavádza aj vzájomná vyživovacia povinnosť partnerov, teda s oprávneniami, ktoré štát uznaním registrovaného partnerstva týmto párom poskytuje, berú na seba partneri aj zodpovedajúcu povinnosť odbremeňujúcu štát.

Registrovaný partner sa pre účely dedenia zo zákona dostáva do rovnakého postavenia ako pozostalý manžel. Súbežná existencia manželstva a registrovaného partnerstva je vylúčená, preto vždy bude dediť buď pozostalý manžel alebo registrovaný partner.

Ústavnosť tohto návrhu sa opiera nielen o citovaný Čl. 1 Ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika demokratickým a právnym štátom, ale aj o Čl. 12 ods. 1, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, pričom základné práva a slobody sú neodňateľné a nezrušiteľné. Podľa Čl. 12 ods. 2 sa základné práva a slobody zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, pričom nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Súlad tohto návrhu s cieľmi Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie vychádza okrem iného z Rezolúcie o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii, ktorú prijal Európsky parlament 17. septembra 1996 so záverom, aby ju využili aj asociované krajiny. Jej príslušné body v časti nazvanej "Rovnaké zaobchádzanie" znejú:

bod 78: Považuje za neprijateľný akýkoľvek druh diskriminácie, založený na rase, farbe pokožky, etnickom pôvode, pohlaví, sexuálnej orientácii, jazyku, vierovyznaní a politickom zmýšľaní;

bod 83: Žiada Členské štáty zakázať všetky zákony akejkoľvek povahy, ktoré kriminalizujú a diskriminujú kôli citovým a sexuálnym vzťahom medzi dospelými rovnakého pohlavia;

bod 84: Volá, v súlade so svojou rezolúciou z 8. februára 1994, po rovnakých právach pre homosexuálov a lesbičky v Európskom spoločenstve, po zrušení všetkej diskriminácie homosexuálov a nespravodlivého zaobchá-dzania s nimi, najmä čo sa týka rozdielov, ktoré stále pretrvávajú v otázkach, od akého veku smie jednotlivec rozhodovať o svojej sexuálnej orientácii a diskriminácie v oblasti práva na prácu, trestného zákona, občianskeho zákona a ekonomickej a sociálnej legislatívy;".

Spomínaná rezolúcia z 8. februára 1994 č. A3-0028/94 bola uverejnená v Official Journal of the European Communities pod č. OJ C 61/40.