Ak mlčia teraz, kto bude hovoriť za nich?

Úctu k životu druhého človeka prikázal Boh skôr, než ústami Mojžišovými odovzdal ľuďom desať prikázaní (Gn 4, 10). Úcta k životu neznamená len zákaz vraždy, zakazuje aj všetko, čo život poškodzuje, zakazuje teda aj nenávisť a zlú vôľu.

Kristus sa identifikoval so slabými a diskriminovanými. "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto nepatrných bratov, mne ste urobili," hovorí. V encyklike Evangelium vitae Ján Pavol II. zdôrazňuje okrem iného, že odvaha na ochranu života tých druhých je základným predpokladom "kultúry života". Aj cez toto poznanie by podľa pražského arcibiskupa Vlka mal človek dospieť k takému postoju, aby jeho vnútro namiesto strachu napĺňala láska a rešpekt k inakosti akéhokoľvek druhu, ako aj poznanie, že inakosť v skutočnosti obohacuje. Akákoľvek iná cesta vedie k strachu z inakosti. Strach z inakosti (xenofóbia) vedie ku xenoagresivite a každá agresivita vedie k násiliu a každé násilie ohrozuje život. Preto je také dôležité odhaľovať uvedené nebezpečenstvá v začiatkoch, rozpoznávať a pomenúvať ich signály a znaky.

KDH sa svojimi poslednými vyhláseniami proti prostitútkam a homosexuálom akoby dôsledne zaradilo medzi ostatné politické strany v Slovenskej republike dokazujúc, že ani toto hnutie nie je schopné vytvoriť reálnu politickú agendu na budovanie štátu.

Absencia vízie, zmysluplnej agendy pomáha vytvárať prostredie na náhradné, zahmlievajúce riešenia. Práve tým, že sú len náhradné, ad hoc, zahmlievajúce, bývajú často nebezpečné, lebo nepostihujú skutočnosť.

KDH však predsa len vlastnú zmysluplnú agendu má. Pozorné čítanie návrhu medzištátnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, nech sa jednotlivé paragrafy akokoľvek upravovali, ukazuje, kto je hegemónom zmluvy. Nie je ním slovenský štát, nie je ňou množina všetkých občanov, hegemónom je katolícka cirkev a jej politický aktív. Ak by to tak nebolo, aký zmysel by malo takúto zmluvu podpísať, ak vezmeme limitovaný vplyv Svätej stolice v medzinárodnom meradle?

Medzištátna zmluva, nadradená v duchu medzinárodného práva slovenským zákonom, zaručí následnou záväznou úpravou slovenského právneho systému pevné pozície a vplyv katolíckej cirkvi konečne bez spoliehania sa na podporu občanov-voličov. Katolícka cirkev, jej funkcionársky aktív, jej aktivisti budú mať zákonom zaručenú existenciu a vplyv za akýchkoľvek politických okolností. Garantovaný mocenský vplyv sa však ľahšie uplatňuje na homogenizovanej mase občanov. Akékoľvek vybočenie, inakosť a rozmanitosť sťažuje ovládanie masy. Podstatným znakom snahy o moc a moci samotnej je glajchšaltovanie, následné diskriminovanie a nakoniec prenasledovanie "tých iných".

Bolo teda len otázkou času, kedy práve KDH vyrukuje s označovaním "tých iných" za neprijateľných. Začali s prostitútkami, veď súdny občan bude ťažko namietať proti vytláčaniu nemorálností. Logicky nasledoval útok proti homosexuálom, aj keď bol nechutný, primitívny, nehodný kultúrnych bytostí. Útočiť na Rómov by bolo nepopulárne, ale iste sa niečo nájde. Nezáleží na tom, kto bude obetným baránkom. Podstatné je, že spoločným menovateľom je popieranie inakosti a diskriminácia. Smutné je to, že tzv. mienkotvorné osobnosti, ktoré sú v médiách ochotné vyjadriť sa kedykoľvek k čomukoľvek, mlčia. Otázkou je, ak mlčia teraz, kto bude hovoriť za nich a za ne, keď na to príde.

KDH sa dostalo do sporu zatiaľ s minoritnou časťou slovenskej spoločnosti. Tento spor však akoby signalizoval, že je následkom sporu vnútri, v duši KDH. Lebo len ak človek nájde mier v sebe samom, môže začať hľadať pokoj a mier vo svete.

Ak je KDH hnutím vskutku kresťanským, potom hľadá Kristovu tvár v každom človeku. Ak kresťanským hnutím nie je, potom sa netreba čudovať, že svojimi vyhláseniami proti homosexuálom viditeľne poprelo posolstvo evanjelií. 

ZUZANA SZATMÁRY
(Autorka je riaditeľkou nadácie Charta 77)