Homosexualita konečne aj v politike

Najskôr blahoželanie

Nedávne výroky dvoch ústavných činiteľov a predstaviteľov jednej politickej strany - ministra spravodlivosti Čarnogurského a poslanca Rakúsa, na tému zákona o registrovanom partnerstve homosexuálne orientovaných ľudí, posunuli debatu o tejto problematike na novú úroveň.

Z úvah intelektuálov či predstaviteľov cirkvi, ktoré sa z času na čas objavovali v tlači, sa diskusia o homosexualite, partnerstve, morálke a chorobách dostala na úroveň vyhlásení politických predstaviteľov. To je zásadná zmena a možno len zablahoželať obidvom politikom k tomu, že svojím vystúpením povýšili túto tému na aktuálny celospoločenský problém na Slovensku. KDH sa vyslovilo, teraz sú na rade ďalší.

O homosexualite

Podľa tradičných odhadov sú v bežnej populácii zhruba 4 % homosexuálne orientovaných ľudí. Na Slovensku to znamená pri 5,3 milióna obyvateľoch niečo vyše 200 000. Nie je dôležité, či je toto percento správne, či doň započítame všetkých bisexuálov alebo zatajených, deti, ktoré ešte nevedia hovoriť alebo to ešte o sebe “nevedia”, starcov a starenky, ktorí sú už homosexuálni len teoreticky. Dôležité je to, že 4 % budú vždy menej ako zvyšných 96 %. Menšina, ktorá je a vždy bude závislá od blahosklonnosti a tolerantnosti väčšiny. Napriek tomu, že spomínaní štvorpercentní sú riadnymi občanmi našej krajiny, vykonávajú svoju prácu a platia dane, sú odkázaní na to, aby získali sympatie aspoň istej časti heterosexuálnej väčšiny, ktorá by im umožnila žiť podľa ich predstáv.

V civilizovaných krajinách nebýva desať ľudských životov viac ako jeden. V malých štátoch, ako je náš, kde všetci všetkých poznáme a sme so všetkými rodina, by okrem toho malo byť oveľa ľahšie zaoberať sa situáciou akejkoľvek menšiny, aj keby ju tvorili traja ľudia, ktorí žijú medzi nami. Samozrejme, pokiaľ sa takejto menšiny nechceme zbaviť, pretože ničím neprispieva tejto spoločnosti, ohrozuje ju alebo na nej neoprávnene profituje.

Ľudská homosexualita je fenomén veľmi starý a podobne ako spoločnosť prekonala historický vývoj. Nájdeme ju v akejkoľvek krajine a počas všetkých historických období (aj keď v Afrike občas tvrdia, že ju vôbec nepoznajú). Organizácie na ochranu práv homosexuálov na Slovensku, ktoré sa touto problematikou zaoberajú profesionálne, istotne majú podobne ako v Nórsku zoznam osobností, umelcov, politikov a vedcov, ktorí významne prispeli počas vývoja našej civilizácie - a boli homosexuálni. Možno by v rámci kampane za toleranciu a akceptovanie homosexuálnych spoluobčanov stálo za to, aby takýto zoznam predložili spomínanej väčšine, nech posúdi, či sa k nim prizná alebo nie. Možno by situácii takisto pomohlo, keby sa predstavitelia kultúrneho, spoločenského a politického života na Slovensku, ktorí majú dostatok sebavedomia, a nehanbia sa za svoju homosexualitu, predstúpili pred verejnosť a pokúsili sa získať podporu alebo šírili osvetu.

O partnerstve

V Nórsku je registrované partnerstvo homosexuálnych dvojíc uzákonené už viac než päť rokov. Páry toho istého pohlavia majú možnosť uzavrieť manželský zväzok v rámci občianskeho obradu, ktorý je totožný s heterosexuálnym. Takéto partnerstvo má predovšetkým symbolický a právny význam. Na jednej strane poskytuje páru nevyhnutnú právnu ochranu a stavia ho na úroveň právneho zväzku medzi mužom a ženou, ale má takisto symbolický význam, v rámci ktorého spoločnosť formálne uznáva spolužitie dvoch jedincov, s povinnosťami a výhodami, ktoré k tomu patria.

Zázračné tvrdenie ministra spravodlivosti o ohrození rodiny sa v Nórsku dodnes nenaplnilo, a rovnaká situácia je aj vo Švédsku, v Dánsku a iných krajinách. Tunajšia spoločnosť sa skutočne po prijatí tejto právnej normy (aj keď treba priznať, že aj tu boli protesty) morálne nezložila a nemuseli sme zatiaľ telefonovať do Bratislavy, aby nás morálne podporili. Ale to sú už staré veci.

Najnovšie - tento rok, sa podpredseda tretej najväčšej nórskej politickej strany - Pravice (Hoyre), programovo podobnej našej DS, pred svojím opätovným zvolením do funkcie priznal, že je homosexuálny a už niekoľko rokov šťastne žije v jednej domácnosti s predsedom predstavenstva jednej súkromnej televízie. Vlastne sa nepriznal, len delegátov straníckeho snemu upozornil, aby si boli vedomí tohto faktu, keď ho znova budú voliť na čelo strany. Zvolili. Médiá, samozrejme, mali o čom písať, ale všetci sme sa zhodli, aké to bolo gesto, aká odvaha, múdrosť a čestnosť.

Intenzívna debata o homosexuálnych partnerstvách prebieha v nórskej cirkvi, ktorá je síce štátna, jej najvyšším predstaviteľom je nórsky kráľ a administratívnym šéfom minister cirkví a školstva, ale svoje učenie stavia rovnako ako u nás na tej iste Biblii. Biskupská rada je tesnou väčšinou rozdelená na odporcov a prívržencov, aby sa homosexuálne partnerstvo dalo uzavrieť aj v kostoloch. Medzi homosexuálmi je tiež veľa veriacich, ktorí chcú mať kontakt s Bohom, a vyhostiť ich z cirkvi nie je riešenie. V Osle pred pár mesiacmi ustanovili za kňaza homosexuála, ktorý otvorene žije v partnerskom zväzku. Na toto miesto si ho želala miestna cirkevná rada, ktorá ho považovala za najkvalifikovanejšieho kandidáta. Napriek protestom pár biskupov ho minister vymenoval do funkcie.

O morálke

Morálka je systémom hodnôt, na ktoré každodenne prihliadame, aby sme mali zo seba pocit, že žijeme správne a dobre. Pomáhajú nám pri tom rôzne inštitúcie, ktoré sa morálkou zaoberajú takpovediac profesionálne. Rodina, škola, cirkev, filozofi a politici. Ani jedna z nich však nemá patent na pravdu. Vyjadrenie predstaviteľov politickej strany či katolíckej cirkvi na akúkoľvek tému preto treba brať ako vyjadrenie akejkoľvek záujmovej organizácie, mamy, lyžiarskeho združenia alebo ako zaujímavú vetu z knihy. Po revolučnej eufórii v deväťdesiatych rokoch, keď sa najzarytejšími katolíkmi stali na Slovensku aj najpresvedčenejší komunisti, situácia vyzerá, ako keby sme v našej krajine vôbec nemali ateistov. Kam sa podeli? Asi vymreli a nestretneme ich už ani na druhom svete.

V Nórsku nedávno bývalý ministerský predseda Kjell Magne Bondevik - a predstaviteľ Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (Krf), v súvislosti so zamestnaním spomínaného homosexuálneho kňaza začal hovoriť o cirkevnej demokracii, lebo sa nádejal, že hlasovaním biskupskej rady by jeho pracovná zmluva nikdy neprešla. V živote som o niečom podobnom na Slovensku nepočul. Aký je stav demokracie v katolíckej cirkvi? Aký je stav demokracie vo Vatikáne, s ktorým ideme uzavrieť zmluvu? Pre koľko percent nášho obyvateľstva je Vatikán názov štátu, podobne ako Andora, a nie Svätá stolica?

Nesmieme sa báť pýtať, a takisto odpovedať. Zaslúžia si to všetci, od najkonzervatívnejších katolíkov až po najextrémnejších liberálov. Zaslúžia si to aj homosexuáli, pretože žijú spolu s nami, v tejto malej krajine, a pomáhajú budovať ju.

O chorobách

Treba kvitovať, že doktor Rakús mal na tlačovej besede pripravený i príklad jedného konkrétneho homosexuála, ktorého sa mu podarilo vyliečiť, a to napriek tomu, že homosexualita nefiguruje na zozname chorôb od roku 1973 alebo 1992 - ako chcete. Na jeho miesto by som si zbieral ďalšie, možno sa bude môcť zúčastniť niekedy v budúcnosti na konferencii o liečiteľnosti žiarlivosti.

V Nórsku sa postupne vyplavujú na povrch štatistiky, koľko homosexuálnych ľudí nadobudlo trvalé psychické poruchy alebo spáchalo samovraždu na základe netolerantnosti alebo prenasledovania zo strany spoločnosti a cirkvi. Mnohé slabé nátury, ktorým obidvaja ústavní činitelia prednedávnom oznámili ich diagnózu aj s vyhliadkami do budúcnosti, ich rodiny a priateľov, už nestihne pán doktor Rakús liečiť. Tí ostatní, čo to zvládnu, sa už nemusia zaoberať kolísajúcou 5-percentnou hranicou KDH na vstup do parlamentu, ale môžu pozorne sledovať reakcie ostatných slovenských politických strán, skôr než o dva roky pristúpia k volebným urnám.

JÁN ZIMA, Oslo
(Autor je škandinavista)

Zdroj:  SME, 23. 8. 2000, str.6