Občianske združenia iniciovali návrh zákona
o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia

    Dňa 14. 2. 2000 štyri mimovládne organizácie zastupujúce gay a lesbickú minoritu (MUSEION, Hnutie Ganymedes, HABIO a ALTERA) doručili všetkým predsedom parlamentných výborov, ministrovi spravodlivosti, vnútra, sociálnych vecí a rodiny ako aj predsedovi vlády, podpredsedom vlády a prezidentovi republiky znenie návrhu zákona o registrovanom partnerstve pre homosexuálov.

“Budeme si držať palce, aby sa táto otázka dostala na prerokovanie vo výboroch a postúpila aj do ďalších štádií rozpráv”, vyjadrila na úvod svoj optimizmus jedna z iniciátoriek tohto návrhu Anna Daučíková z Hnutia Ganymedes.

Hoci sa nezdá, že by situácia v parlamente a v spoločnosti vôbec javila známky nejakých zvlášť pozitívnych zmien postojov voči homosexuálom, nič nemôže byť vopred vylúčené. Realisticky však možno očakávať vlnu (alebo aspoň vlnku) diskusií o právach, názoroch a potrebách lesbických žien, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov v masovokomunikačných prostried-koch. To síce nebolo bezprostredným cieľom podania zákona do parlamentu, i to je však spôsob ako informovať verejnosť o skutočnom živote tejto menšiny, ukázať v čom sú postoje spoločnosti voči gayom a lesbám diskriminujúce, a presvedčiť ju, že nevraživosť a obavy, ktoré voči nám chová sú založené na neopodstatnenej mystifikácii.

Stav, ktorý pretrváva na Slovensku a v okolitých krajinách je priamym porušovaním ľudských práv menšín. Nespočíva len v neochote a neschopnosti štátnych a zákonodárnych štruktúr vytvoriť zákony na ochranu práv homose-xuálov, ale následne v úplnej absencii vzdelávacích sociálnych a kultúrnych programov zameraných na zvýšenie povedomia tolerancie a rešpektovania inakosti  osôb s inou než heterosexuálnou orientáciou.

Štát sa o riešenie problémov tejto minoritnej skupiny jednoducho nestará. Akoby nechcel, aby sme sa prestali báť prejaviť sa verejne ako odlišní od heterosexuálnej väčšiny a oficiálne sa hlásili k svojej homosexuálnej orientácii. Táto situácia núti mnoho homosexuálov žiť v ústraní alebo v absolútnej skrytosti, pretože nevládzu alebo si nemôžu dovoliť vystaviť sa často nemilosrdnému výsmechu a ponižovaniu či už na  pracoviskách alebo v rodinách. Analógia s rasovo motivovanou nenávisťou je preto podľa predkladateľov návrhu úplne na mieste.