Inštitút registrovaného partnerstva

Anna Daučíková
(hovorkyňa Iniciatívy Inakosť – spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín)

Registrované partnerstvo (RP), tak ako ho žiadame,  je odlišné od manželstva, pretože neobsahuje ako svoj základný cieľ funkciu biologickej reprodukcie. RP neumožňuje osvojenie detí. 

Registrované partnerstvo právne nezpochybňuje manželstvo, pretože človek zotrvávajúci v manželstve nemá právo uzavrieť zároveň registrované partnerstvo, a naopak. Morálne sa heterosexuálne manželstvo môže zpochybniť v prvom rade samo, a to neschopnosťou riešiť svoje vnútorné konflikty (problémy domáceho násilia) a zodpovedne vychovávať deti (preplnené detské domovy, detská kriminalita, drogy). 

Dôrazne odmietame názory, že registrované partnerstvo povedie k znižovaniu významu a hodnoty heterosexuálneho manželstva. Inštitút rodiny a heterosexuálne vzťahy môžu rozvrátiť predovšetkým sami heterosexuáli. Morálny úpadok spoločnosti nemá sexuálnu orientáciu a nemôže byť zavinený existenciou jednej menšiny. Domnievame sa, že heterosexuálne manželstvo si zaslúži plnú podporu a starostlivosť, ale rozhodne nie v súvislosti s potlačovaním práv na legalizáciu homosexuálnych zväzkov.

Registrované partnerstvo nie je len mechanizmus na úpravu ekonomických vzťahov. Registrované partnerstvo chápeme ako inštitút zahŕňujúci a ochraňujúci životné spoločenstvo tj. aj emocionálnu stránku spolužitia 2 dospelých ľudí, ktorý garantuje všeobecný rešpekt pred ich slobodným rozhodnutím existovať ako pár vo všetkých životných situáciach, nielen v súkromí.

Návrhy pána ministra Čarnogurského (§ 51, 115, 116) sú neprijateľné, lebo neriešia dôstojne a rovnoprávne otázku a naviac majú dvojité dno. Ide totiž vlastne o odsunutie citových, partnerských a ekonomicko-sociálnych vzťahov homosexuálov za dvere notárskych úradov, čím z nás robí občanov druhej kategórie, ktorí nemajú právo oficiálne fungovať v spoločnosti ako pár. Nedá sa nazvať inak než druhoradý alebo neplnohodnotný ten, kto musí uzavrieť viac ako 20 zmlúv so životným partnerom/kou na to, aby ho/ju chránil pred prípadnou stratou ich spoločne nadobudnutých hmotných statkov. Aby vo všetkých životných situáciách musel dokazovať blízky vzťah a predkladať notársky overený doklad. Aby z nedostatku zákonnej normy musel vystavovať svojho partnera/ku eventuálnym súdnym pojednávaniam a sporom o všetky jednotlivosti a stránky ich spolužitia, čím dôsledky jeho citového vzťahu (a ide o cit zvaný láska) patria vlastne do kompetencie súdu. Nehovoríme už o finančných, časových a iných výdajoch na všetky tieto procedúry a ani o tom, že výsledok vôbec nemusí dopadnúť v prospech homosexuálneho partnera. Uvážme pritom, že homosexuálni ľudia sú rovnakými daňovými poplatníkmi ako heterosexuáli.

K návrhu použitia § 51
Nepomenované zmluvy podľa §51 OZ sú záväzné iba pre aktérov takejto zmluvy, teda právne nezaväzujú tretie osoby (napr. lekára)

K návrhu použitia §115 spoločná domácnosťa §116 blízke osoby 

  • v oboch prípadoch ide o stav, ktorý treba vždy v konkrétnom prípade preukazovať skúmaním konkrétnej situácie, čiže výsledok nie je vopred zaručený – jeden sudca bude mať iný názor na konkrétny prípad, ako druhý
  • nie je žiaden doklad – listina, ktoré by štát pre všetky prípady uznal ako dôkaz takéhoto vzťahu, ide o právne neistý stav
  • návrh ministra Čarnogurského je dôkazom toho, že nepozná (alebo nechce vidieť) našu realitu: dáva nám nesplniteľné podmienky.  V celospoločenskej klíme, kde riskujeme nepochopenie (v rodine, na pracovisku a na úradoch), nám navrhuje také riešenie, že  máme odísť k partnerovi, odhlásiť sa napr. z bytu rodičov, nahlásiť zmenu bydliska, reálne s partnerom bývať, uhrádzať spoločné náklady a pod.a spoliehať sa na to, že keď to vydržíme nejaký čas, tak možno nejaký sudca uzná, že sme tvorili domácnosť. 


Zhrnutie: 

§115 a 116, blízka osoba a spoločná domácnosť nie sú reálnym riešením našich potrieb potrebujeme inštitút, ktorý by nám dával istotu štátnej ochrany takéhoto vzťahu a ktorý by štát potvrdil listinou, ktorá má verejný charakter (bude uznávaná úradmi bez potreby dalšieho preukazovania), preto sa musí vytvoriť takýto nový inštitút registrovaného partnerstva.

Registrované partnerstvo si nenárokuje byť považované zároveň aj za sviatosť, ako manželstvo chápu kresťanské cirkve.  V otázkach občianskych práv, a teda svetských záležitostí, však žiadame zrovnoprávnenie s manželskými dvojicami, pretože naše spolužitie takisto vytvára spoločensky platné a potrebné hodnoty a má pozitívne dopady, nehovoriac už o tom, že redukuje nežiadúce javy, ako je promiskuita, a celkove pomáha k stabilizácii spoločenského života. V neposlednom rade nás tiež robí šťastnými ľuďmi.