Homofóbia v slovenskej spoločnosti

Dušan Veselovský,  Jozef Gréč
(hovorcovia Iniciatívy Inakosť – spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín)

Homofóbia je jav v myslení a správaní človeka charakteristický iracionálnym strachom a nepríjemnými pocitmi viažucimi sa na akýkoľvek  objekt, všeobecný i konkrétny, súvisiaci s homosexualitou. Najčastejšie prejavy v správaní sú verbálne deklarovaná hostilita, či otvorená verbálna alebo fyzická agresivita nasmerovaná na objekt homofóbie, ktorým sa stáva skupina ako celok, homosexuálna minorita, indivíduum, človek patriaci do tejto skupiny, ako aj všetky javy súvisiace s homosexualitou.  Bezprostrednou príčinou homofóbie býva strach z neznámeho, o čom ten, kto má strach predpokladá, že je zlé, hriešne či choré ako aj strach o stabilitu vlastnej sexuálnej identity. Homofóbia sa prejavuje v myslení a správaní jednotlivcov, v medziľudských vzťahoch i na všetkých úrovniach spoločenského a verejného života.

1) Individuálna homofóbia súvisí so systémom hodnôt jednotlivca, jeho náboženským presvedčením
a systémom osobných kritérií na to, čo je a čo nie je morálne, deformovaným predsudkami voči homosexuálom

Príklady:
a) Pocity nenávisti alebo ľútosti voči gayom a lesbám
b) Hodnotenia typu: „psychicky narušené, geneticky defektné bytosti, ktorých existencia je v rozpore so zákonmi prírody“, „nemorálni, hriešni, infikovaní (...atď) vyvrheli na okraji spoločnosti“  a iné ...
c) Pocity strachu z vlastnej homosexuality (autohomofóbia)

2) Homofóbia v medziľudských vzťahoch sa prejavuje, keď osobná zaujatosť ovplyvňuje vzťahy medzi jednotlivcami a transformuje predsudky na prejavy nenávisti, verbálnej alebo fyzickej agresivity, opovrhovania, odmietania a pod.

Príklady: 
a) Používanie nadávok a pejoratívnych výrazov („buzerant“, „teploš“...)
b) Psychické alebo fyzické šikanovanie, týranie či obťažovanie objektu homofóbie 
c) Odmietanie alebo prerušenie medziľudských kontaktov a vzťahov, sociálne vylučovanie z prostredia rodiny, kolektívu v škole či práci, miestnej komunity (vidiek, malé mestá).

3) Inštitucionalizovaná homofóbia označuje spôsoby akými orgány štátnej správy, samosprávy, výchovno-vzdelávacie, náboženské, zdravotnícke a iné inštitúcie, zamestnávateľské organizácie či profesné združenia systematicky priamou alebo nepriamou formou diskriminujú jednotlivcov na základe ich sexuálnej orientácie. 

Príklady:
a) Legislatíva: 
Nerovnoprávne postavenie partnerských dvojíc osôb rovnakého pohlavia (voči heterosexuálnym párom) bez možnosti dôstojným spôsobom úradne deklarovať svoje životné spoločenstvá s účinným právnym mechanizmom na zabezpečenie ich sociálnych a ekonomických istôt

b) Medicína: 
Posudzovanie homosexuality ako choroby bez odborne relevantných dôkazov, častokrát v rozpore s medziárnodne uznávanými lekárskymi autoritami vrátane pokusov lekárov o zmenu sexuálnej orientácie rôznymi druhmi terapie (napr. averzívna alebo reparatívna terapia)

c) Výchovno-vzdelávací systém: 
Absencia homosexuality v učebných osnovách sexuálnej výchovy alebo prezentácia homosexuality ako úchylky bez ohľadu na oficiálne medicínske stanoviská

d) Pracovno-právne vzťahy: 
Odmietnutie prijatia do pracovného pomeru alebo prepustenie z práce na základe sexuálnej orientácie, častokrát s uvedením inej, vágne formulovanej príčiny.

4) Kultúrna (spoločenská) homofóbia je spojená so spoločenskými normami či tzv. „nepísanými zákonmi“ spoločenskej etiky a kultúry správania sa, ktoré napriek tomu, že nie sú súčasťou oficiálneho práva, zakladajú a do určitej miery legitimizujú rôzne skryté formy diskriminácie (tabuizovanie problematiky, určitý tradicionalizmus v jej zobrazovaní v médiách a histórii založený na stereotypných a nepravdivých mýtoch)

Niekoľko príkladov negatívneho symbolizmu z médií:

Nemenovaná súkromná televízia: V prestávkach seriózne sa tváriacej diskusnej relácie na tému homosexualita ukazuje zábery kamery na exhibície transvestitov, prostitúciu, pornografiu a iné s témou nesúvisiace javy. (praktiky bulvárnosti, vytváranie a posiľňovanie mýtov založených na homofóbnych predsudkoch a stereotypoch)

Nemenované súkromné rádio: »Táto zoznamovacia relácia je určená len pre osoby opačného pohlavia. V prípade nejasností konzultujte so svojim lekárom« (vtipne sa tváriaci slogan opakovaním podsúva homofóbny postoj)

Nemenovaný denník: „Homosexuál kradol“ (bezdôvodné zvýrazňovanie sexuálnej orientácie v snahe zaujať) či „Obeťami násilia skínov sa stávajú Rómovia, cudzinci tmavej pleti a iní ľudia ako aj homosexuáli“ (tí podľa redaktora asi ľuďmi nie sú)